O riasach

Prvé písomné zmienky o ich využití v ľudskej strave pochádzajú z Číny už 850 rokov pred naším letopočtom. Na svoje cesty morské riasy vozili Kelti a Vikingovia, používali ich aj Polynézania, Japonci, obyvatelia Havaja i Nového Zélandu.
V Japonsku sú po stáročia používané rovnako bežne ako záhradná zelenina.

Vo východnej Európe však morské riasy nie sú zatiaľ súčasťou bežného denného jedálnička. Príčin je viac – exotika, neznalosť kuchynskej prípravy a spracovania, nedostatočná informovanosť o vysokom obsahu organizmu prospešných látok.

Čo teda morské riasy dokážu?

• napomáhajú telu pri vylučovaní toxických, jedovatých látok
• pôsobia blahodárne na pokožku ľudského tela
• pohlcujú cholesterol zo zažívacieho traktu a pečene
• pomáhajú správnej distribúcii a vstrebávaniu minerálov v tele
• sú výborným zdroj dôležitých minerálov, napríklad jódu, horčíka, železa a vápnika
• v Ázii sú považované za prírodný regulátor hormónov a efektívny, často nenahraditeľný zdroj regulácie metabolizmu

Podľa japonských výskumníkov Seibin a Teruka Arasaki, autorov populárnej knihy “Vegetables from the Sea” (Zelenina z mora), minerálne látky potrebné pre ľudské telo vrátane sodíka, vápnika, horčíka, draslíka, jódu a železa sú v morských riasach zastúpené v dostatočnom množstve. Spomínané riasy z mora taktiež obsahujú dôležité vitamíny, vrátane vitamínu A (vo forme Beta-Karoténu), ďalej vitamíny B1, B2, B6, Niacin a vitamín C. Analýzy potvrdili aj prítomnosť malého množstva vitamínu B12, ktorý sa nenachádza v tzv. “zemnej” zelenine. Na doplnenie výživných látok stačí týždenne skonzumovať cca. 25g suchej hmotnosti morských rias. Morské riasy sa veľmi využívajú v čínskej medicíne. Výskum naznačil, že niektoré polysacharidy, nazývané fukoidany, ktoré sú zložkami morských rias, možu vykazovať protirakovinovú aktivitu. Vláknina morských rias priaznivo pôsobí na zažívací systém a metabolizmus lipidov. Majú aj protizápalové a antioxidačné účinky.